Bažant Pohoda_sobota

Budíme sa do teplého, slnečného dňa. V stane sa nedá vydržať, tak vychádzame na vzduch. Spáchame nejakú tú základnú hygienu a cupitáme sa naraňajkovať. 
Doobedie sme strávili viacmenej relaxačne. Prvou navštívenou kapelou boli slovenský Polemic. Klasické hity, na ktoré sme zvyknutý, no i zopár nových skladieb pritiahlo pred pódium veľké množstvo nadšencov. Ďaľšia kapela bola nigérska zostava Sean Kuti & Egypt80 Fela's Band. Veľmi živá, energická skupina, ktorá taktiež pritiahla pekný počet poslucháčov. Africké beaty, perkusie, zaujímavé tanečné kreácie Seana Kutiho a takisto aj vokalistky, jednoducho energia, ktorá cez vás prechádzala a bola znatelne cítíť. Milé bolo stretnutie s dvomi týpkami z tejto kapely v areáli, kde sa na podiv prihovoril jeden z nich mne ( čo by podla mňa malo byť naopak) so slovami " I saw you", v preklade "videl som ťa". 
Hneď po tejto bande sa na pódium prinieslo veľké červené kreslo, lemované zlatom, aby si doňho mohol sadnúť "Kráľ šalamún". King Solomon Burke vo mne zanechal krásne pocity a užíval som si ho plnými dúškami. Soul a jazz podaný od naozajstného "kráľa". Na záver prišla na rad skladba prebratá od Luisa Armstronga a to Wonderful World. To moje telo nevydržalo a na celom človeku mi vyskákala tzv. "husia koža", túto baladu som hltal doslova s otvorenou hubou. Tešili sme sa aj na Joan Baez, no nejako nám to časovo nevyšlo. Ďaľšou zastávkou mal byť Rišo Muller, no po ceste k danému "stejdžu" sme sa zastavili v jednej aréne, kde to vyzeralo až príliš komicky. Tancujuci ľudia, svetelné efekty, no žiadna hudba počuť nebola. Prídeme bližšie a vidíme neuveriťeľné, ľuďia majú na ušiach slúchadlá. Zaujalo nás to a povedali sme si že to musíme vyskúšať. Vnútri nám vysvetlili ovládanie sluchadiel a mohli sme ísť kaliť. Na výber dvaja DJs, ľubovolné ovládanie hlasitosti, keď si chcete pokecať, dáte dole aparáty a je to, no proste v celku fajn nápad. Po pár skladbách sme sa spamätali a uvedomili, že sme vlastne chceli pozrieť toho Riša. Mali sme možnosť vidieť tuším len štyri skladby, no nijako nás to nenadchlo, skôr naopak. Jediné čo ma poťešilo, bol Milan Lasica (ako hosť), ktorý odspieval skladbu "Cigaretka na dva ťahy". Muller pôsobil neistým dojmom, za čo si vyslúžil veľkú kritiku ako od obecenstva, tak aj od médií. Cititujem nadpis z nemenovaného denníka : "Veľký comeback sa premenil na veľký trapas". A myslím, že ďaleko od pravdy to nieje. Po Mullerovi sme sa presunuli na druhý stage, kde vystupovala angličanka Lou Rhodes. Sadli sme si na trávu a počúvali príjemné ambientné skladby. No tento koncert si nejako živo nepamätám, len viem že to bolo fajn. Pomaly sme zaspávali, no prebralo nás staré New Yorkské Ska v podaní The Toasters. Na nich sme hekticky zakalili a to nás príjemne prebralo. Nakoľko sme boli nakopnutý, mohli sme si dovoliť navštíviť, aspoň pre mňa, vyvrcholenie tohto festivalu a to Pendulum Djs. Nesmrteľné hity od tejto austrálskej drum and bassovej formácie a parádna laserová show sa postarala o to, že som odtiaľ odchádzal celkom prepotený. Ale paráda, ani si neviem predstaviť lepší záver. 
Návšteva čajovňe a ultra_super_mega_hyper kofeínový čaj od Ivči mi spôsobili to, že som ani nežmurkal. Potreboval som niečo na padnutie očných viečok a za to ďakujem Galganovi, ktorý sa postaral o mojé príjemné zaspávanie. 

Pohoda sa skončila a my máme zase načo počas dlhých zimných nocí načo spomínať :)