"Nazdar hroši" 
Od 16. septembra do 30. septembra nebudú uverejnené žiadne nové články.
Dôvod ? Idem si vyvalovať šunky k Stredozemnému moru, do Tuniska :) 
Teším sa tam hlavne preto, lebo teraz tu u nás začalo panovať pre mňa málo prijateľné sychravé, upršané a chladné počasie. Teraz tu sedím za kompom naobliekaný do mikín, teplákov, tlstých fuskiel a aj tak mi je zima. Takže tak, no... Vidíme sa v októbri. Bless

R_port - Slovenský Raj 4.-7. sept. 2008

Štvrtok_
Sedíme vo vlaku smer Poprad. Galgan (galgan.alian.info.sk), Silvia (xyllvia.blogspot.com), Mishell a ja. Cesta je síce pridlhá, no aj tak veľmi zaujímavá. Prichádzame do Popradu, autíčkom nás ujo Maroš odváža do Hrabušíc na chatu, kde strávime najbližšie tri večeri. Po ubytovaní rozložil Galgan vonku oheň, na ktorom sme si opiekli špekáčky, cibuľku a iné špeciality. Tento večer bol jeden z tých najkludnejších, lebo sme sa ako fyzicky, tak aj psychycky, pripravovali na piatočnú náročnú, kvazi celodennú, túru. Ideme spať...

Piatok_
Budíme sa do slnečného rána a po raňajkách vyrážame do hôr. Po prejdení dediny a kúsok lúky vchádzame do hlbokého lesa, a to presne v mieste, ktoré sa nazýva Hrdlo Hornádu. Prechádzame cez Prielom Hornádu, Lanovú lávku, Kláštorskú roklinu, Dúhový vodopád až k záchytnému bodu - Kláštorisku. Tam sme si dali každý Kapustnicu, nakoľko sa tam hore nachádza reštaurácia, a pokochali sa pekným výhľadom na okolité vrchy a doliny. Pokračujeme cez Veľký Kysel, Malý Kyseľ, Vtáčí Hrb (900 m.n.m.) a pomaly sa spúšťame dole z hôr. Cesta strmá, medzi stromami, veľmi náročná, no zvládli sme ju. Na večer sa vraciame do dediny a bez toho, aby sme si šli zložiť veci do chaty sa vkrádame do jedného podniku, ktorý zvonku vyzeral biedne, no vnútri mal čím upútať. Objednávame si nejaké to papaníčko. Medzitým sa Mishell uprene zadíva na bar a tým pádom ovplyvní všetko, čo sa ten večer stane. Poznáte Tatranský Čaj? Ja už hej. Jeden pred jedlom, a ďaľšie štyri po. K tomu jedno pivisko a som jasný. Po celodennej túre, keď ste unavený ako prasa, tak vám zašlape všetko sto krát rýchlejšie a energickejšie. Odchádzame z podniku posledný, statočne potúžený tatraňákom a vyberámse sa hľadať nejakú miestnu discotéku. Stále sme počuli odnekiaľ hudbu, no nevedeli sme ani za pána odkiaľ to hrá. Na chatu sme si odniesli veci, a vybrali sme sa hľadat miesto, kde by sa dalo ešte zakaliť. Po ceste sa pýtame náhodných okoloidúcich, že skade tá hudba hrá, no niekorý pred nami radšej utekajú. Len jeden, jeden človek a to Ľudo bol ochotný sa s nami porozprávať a dokonca aj zažúrovať. Asi 50 ročný pán s nami strávil fakt veľa času a tým pádom sa nám všetkým zapísal riadne do pamäti. Čo si pamätám, tak skoro spred každého baráku nás vyháňali a kričali po nás, že maju malé deti a že chcú spať. Aby som nezabudol, tak Ľudo bol celý čas, čo bol s nam,i len v ponožkách. Po otázke, že kde má topánky, tak odpovedal, že chcel pivo. Bol to fakt frajer a s nikým druhým sa mi tak dobre po vychodniarsky nehutorilo. Ale zase to možno bolo spôsobené tým, že som mal dostatočne rozsukovaný jazyk. Po asi hodinke, dvoch, naozaj to neviem odhadnúť, sme sa pobrali do chatky. Než som zaspal, tak som stihol dva krát hodiť grcku. Z toho jedna bola dosť ...ehm... nechutná, lebo som už bol rozbehnutý von s plnou papulou a pripravený, že keď otvorím dvere, tak to púšťam, no vtedy bolo urobené niečo, čo ma pripravilo o ten krásny pocit, že som nič neogrcal vnútri. Zamknuté dvere... Ja automaticky hádžem tyčku na stenu a časť dverí, následne do odpadkového koša. Hrôza, zaspávam s blbým pocitom. Fakt sorry Silvi, ale tak tuším to tam po tom, ako som to umyl, nebolo vidieť :) 

Sobota_
Vstávame s prázdnymi hlavami, no nepreberáme sa nejako dlho. Ja s Mishell ideme do Jednoty kúpiť nejaké tie raňajky, no Mishell musí odísť z obchodu, nakoľko jej začalo byť zle. Prichádzam za ňou aj s nákupom, vydávame sa na cestu do chaty. Po pár metroch ide grcka aj z nej. Dúfame len, že to bola posledná...nebola. Je jej strašne zle, bolí ju brucho a necíti sa na žiadnu túru. My vyrážame teda len traja na ďalšiu vychádzku, no po sto metroch mi Mishell volá, že ide aj ona, že už jej je lepšie. Tak sme teda opäť vo štvorici vyrazili na ďalší trip. Podlesok, Suchá Belá, Misové vodopády, Vtáčí Hrb, Nad Podleskom a sme naspäť v dedine. Cesta bola veľmi náročná a určiťe na ňu hlavne Mishell len tak ľahko nezabudne. Skoro každých 500 metrov grcpauza...to čo do seba dala, išlo behom chvíle von. Takže si predstvavte to, že musíte podávať nadštandardné výkony a pritom byť totálne sústredený na pôdu pod nohami a to bez akéhokoľvek prísunu energie,  vody,  jedla a ešte k tomu s bolesťami brucha. Je to fakt hodné veľkého rešpetku, že Mishel bola tak silná a povedala tú osudnú vetu do telefónu. Zvládla to myslím najlepšie ako sa len dalo a určite môže byť na seba hrdá. Dovolím si tvrdiť, že nie jeden junec by sa na to buď vysral hneď na začiatku, alebo niekde v polovici. Zvládli sme to úspešne a svojim spôsobom sa zdraví vraciame naspäť na chatu. Príprava sáčkového gulášu s pridaním opekaných špekačiek, následná večera a hajde na kuťe. Unavený z celého dňa zaspávam ako zarezaný. 

Nedeľa_
Budíme sa opäť do krásneho počasia, ktoré nám vlastne prialo celý výlet, nakoľko sa denné teploty pohybovali okolo 25 až 30 stupňov a v lese bol teda príjemný chládok. Pobalíme si všetky veci a ideme sa do dediny najesť, no reštaurácia bola zavretá. Tak sme skočili aspoň na jedno točené. Po dopití cupitáme na chatu, kde nás už čaká ujo Maroš, ktorý nás zase odváža do Popradu na stanicu. Cesta vlakom trvá zase mrte dlho, no keď si ju spríjemníte spaním, pozeraním sa z okna, lúštením krížoviek, čítaním časákov, tak ubehne ako voda ;) Prichádzame na Hlavnú Stanicu v Bratislave, tam prestupujeme na osobný vlak smer eMeSJé. Sme doma...

Keď to mám zhrnúť, tak poviem len jedno, úžasné. Krásna príroda, nádherná atmosféra, parádny ľudia, pekné počasie... výlet, na ktorý sa len tak ľahko nezabúda. Nesmierne ďakujem Galganovi a Silvii za sprostredkovanie tohto zážitku a určite aj za veľmi veľkú podporu, neviem kedy to splatím...heh...až mi je niekedy trápne. Ale tak, už sa mi možno risuje nejaká robotka, tak potom určite ;) Ešte raz Big Thanks a dúfam, že niečo podobné zbúchame aj niekedy v budúcnosti. Bless...

R_port from Uprising

Prvý slovenský reggae festival Uprising sa niesol v pohodovej atmosfére a určite prekvapil nejedného návštevníka. Kvalitný line up, príjemné prostredie a hlavne veľká propagácia samotného festivalu pritiahla podla mňa až neuveritelné množstvo ľudí.
 
Piatočné ráno je oblačné, no teplota prijatelná. Čas do odchodu z domu sa vlečie a netrpezlivo pobehujem po baráku, že čo som to ešte zabudol. Cesta... 
Prichádzame na Zlaté Piesky, ideme sa zastanovať, ideme pozreť areál. Malinký, ale pritom veľký, útulný, neviem ešte aké superlatívy by som k tomu prirovnal. Vážne asi jeden z najlepších festivalových areálov, ktoré som kedy videl. Prvá kapela na ktorú som sa tešil boli slovenský AMO - čakal som asi príliš veľa, koncert ma nijako neočaril, prišlo mi to strašne slabé, monotónne a bez nápadu. Po AMO sa na hlavnom pódiu začal pripravovať ZIGGI & RENAISSANCE BAND - nebyť toho pol-trištvrte hodinového posunu kôli technickým problémom, by som nemal ani jednu výhradu, koncert fakt podarený, mal čo do seba, ľudia sa bavili. Nasledovala smršť v podaní interkontinentálnej kapely UNITED FLAVOUR - zase nieje čo dodať, koncert na jedničku, parádny zvuk ( v podstate ako na celom festivale) a hlavne zase oživenie v spolupráci s BIG FAMILI. Následne sa k United Flavour pridala jamajská dancehallová crew WARD21 - moderný dancehall mi až tak nevyhovuje, ale bolo zaujímavé pozerať na to, ako sú s Flavourákmi dobre zohratý. Ako posledná kapela piatočného večera boli švédsky LOOPTROOP ROCKERS - toto som absolvoval z diaľky, nakoľko na mňa prišiel veľký hlad, no aj tak som celý koncert počul a môžem povedať, že to určite stálo za to.
Po napapaní sme sa odobrali do stanu. 

Budíme sa do teplého, slnečného sobotnajšieho dňa. Mishell idem odkopnúť na Hlavnú a vraciam sa späť. Nejaký ten hek, nejaké to pivko, prechádzanie sa po areáli, opalovanie sa...sobotnajšie dopo a popoludnie zabité. Prvá sobotnajšia kapela ktorú som očekoval boli slovenský REDGUY SOUND EXPERIENCE. Po nich mal ísť jamajčan WASSIGAN, no jeho vystúpenie sa nekonalo. Ďalšie dve bandy som nejako nerešpektoval a svojim spôsobom ani nechcel vidieť. H16 a MOJA REČ mi naozaj nič nehovorí. Američan JAMALSKI, MC ktorý emsíkoval do rôznych riddimov, bol zaujímavý, no mohol byť viac, keby nebol tak sprášený :D. Francúzov LA JAM som počul len tak letmo, ale vždy to znelo vcelku fajn, a hlavne mali dobré flow, ako väčšina francúzskych kapiel. Ďaľším v poradí bol švéd MILLION STYLEZ - new reggae, pohodový dancehall, koncert ktorý sa oplatilo vidieť, a hlavne dobrý zvuk, nakoľko sa Million nazvučoval ešte doobeda. Po tomto "modernom" nášupe sa na pódium postavila skupina ROOTS RAGGA BAND spolu s headlinerom festivalu, ktorým bola anglická legenda MACKA B - emotívny koncert, celá kapela vrátane speváka bola veľmi prekvapená z toho, ako ich prijalo slovenské publikum, keby začal Macka B plakať, tak sa mu nečudujem. Je fakt chválihodné, že starší pán, ktorému pomaly začínajú šedivieť dreadlocky, dokáže uskákať tak dlhý koncert a k tomu mať tak stále vycibrený hlas. Zážitok určite veľký a parádne na tom je to, že nie len pre publikum, ale aj pre samotného umelca. Poslednou kapelou, ktorá bola pre mňa zaujímavá a hrala na hlavnom stejdži bola anglická UK dubová kapela ZION TRAIN - zážitok síce menší ako spred troch rokov z hodokvasu, ale aj tak veľmi veľký. Jungle striedaný s reggae, dubom, dnb, technom a čo ja viem ešte čím, no jednoducho mix hudby, na ktorú sa veľmi dobre hopsá. 

Zion Train skončili a tak sme sa po prvý krát za celý festival nadlhšie presunuli pod Dancehall stan, kde hrali DJs a soundsystémi. Tento večer, i keď bolo oveľa chladnejšie, sme zakalili podstatne dlhšie, lebo nám bolo lúto prespať poslednú noc na tomto festivale.

Keď to mám zhrnúť, tak festival vyzeral tak, ako vyzerať mal. Nálada sa dala krájať a na luďoch bolo vidieť, že sa bavia. Atmosféru porovnávam s atmosférou na Pohode, takže nieje o čom. Určite sa vidíme 09 , bless...