Bažant Pohoda _ piatok

Tohtoročná Pohoda sa určite zapíše do tých festivalov, ktoré za sebou zanechali tú pravú stopu. Som veľmi rád, že takéto niečo na Slovensku máme a že môžeme byť tým pádom aspoň na niečo aj právom hrdý. Festival plný dobrej hudby, divadla, rôznych sprievodných akcií, dobrých ľuďí, pozitívnych vibrácií a v nemalej, keď nie v najväčšej miere, pohodovej atmosféry sa už bohužial skončil, a ja ho tu, aspoň z mojho pohladu troška zhrniem.

Piatok : Ráno len tak_tak stíhame bus na vlakovú stanicu v Senici, nasadáme do vlaku, otvárame prvé pivo, rozprávame si rôzne historky z festivalov a psychicky sa pripravujeme na tú smršť. Cesta prebehla celkom fajn, no až na to, že som sa skoro vo vlaku z Trnavy do Trenčína pošťal...ale nakoniec som sa predral cez tú úzku uličku plnú ľudí a splnil sa mi prvý sen toho dňa : ) Bolo nás tam takých viac, no niektorý vydržali až pokým nevystúpia z vlaku a nelisknú to na stanici (že Mishell : ). Kyvadlovkou sa dostávame k areálu a ideme sa zastanovať. Stan stojí, už len čakáme na známich, nakoľko im držíme fleky. Po ich príchode vybiehame do sveta. Prvá kapela, ktorú sme navštívili bola česká formácia TataBojs. Energická show, emotívny, strhujúci zážitok, odviazaný Bublajz, ktorý sa zase šplhal na konštrukciu, jednoducho koncert, na aký sme od týchto chlapcov zvyknutý. Na ďaľší energický hurikán sme nemuseli dlho čakať, temperamentná jamajčanka Lady Saw nám ukázala, ako vyzerá pravá jamajská dancehallová párty. Chytanie za rozkrok, otŕčanie prdele a ukazovanie poprsia ( samozrejme v podprsenke) nieje u tejto speváčky žiadna neznáma. Jednoducho hovorí a ukazuje to, na čo je hrdá a čo asi chce. 
Zastávka číslo 3 bola banda Matthew Herbert Big Band, no tých sme si vychutnávali po sediačky s pivkom v ruke. Nemôžem si ale odpustiť poznámku, že som mal pocit, že hrajú naraz dve skupiny. Neviem, nejako mi to nechcelo vliezť do uší. No ale už sa ponáhlame pred “aj ja” stage, kde sa už zazvučoval projekt menom Tosh meets Marley. Starý páni, ktorý mali to dočinenie a tú možnosť si zahrať s legendami ako bol Bob a Peter Tosh, sa dali dokopy a urobili jedno veľké turné, na ktorom odznejú klasické hity od skôr menovaných legiend. 
Tak isto to bolo aj na Pohode. Skladby ako Stir it up, One love, Get up, stand up, Three little birds, I shot the sheriff, Jamming nenechali nikoho chladne stáť a každý sa hojdal v rytme. Ale opäť mám jednu výhradu, namiesto toho, aby dohrávali jednu skladbu dalších 5 minút navyše, mohli odohrať radšej viacej skladieb. Lebo po skoro 10 minútovom dookola počúvaním tej istej melódie som nadobúdal pocit, že by to chcelo už niečo nové. Nevadí, koncert to bol aj tak parádny a určite stál za to. 
Bola zima, Mishku bolela hlava, tak sme zvyšok prvého večera strávili v stane. Takže sme nakoniec nevideli headlinera Fatboya. No po dozvedení sa o tom, aký to bol koncert, tak som ani nelutoval. Prvý deň je za nami, druhý deň príde na svet už čoskoro : )