In my brain...

Zrazu do mna niekdo zozadu drgne... myknem sebou... co sa deje??? Otacam sa, nikoho nevidim.
Co to bolo? Co to odomna chcelo? Chcelo mi to nieco povedat? A ked aj, tak co? Rozmyslam...
Pozrem sa za seba este raz, nic... len obraz, ktory visi na stene... pockat!!! pockat!!! ... co to je???
Kde je ten obraz??? Ved tam este predchvilou visel?!  Zacinam mat strach. Po obraze zostali len spomienky...pekne, ale kde je teraz? Ziadnu odpoved nepocujem. Ticho ako v hrobe, len spev vtakov, ktory si veselo ... co to kurva je??? Nic nepocujem...ostavam zmrazeny. Kde je zvuk, obraz?!  
Skusam sa postavit, no nejde to... nieco ma drzi na stolicke. Nieco, comu sam nerozumiem, nechapem. Po dlhej vojne medzi mnou a "zemskou pritazlivostou" sa konecne dostavam hore. Konecne, vydychol som prud vzduchu z plnych pluc. Natahujem sa, no rukami pritom narazim do skla. Je jemne...nikdy predtym som sa nicoho takeho jemneho nechytil. Otvaram po spamati okno...sloboda...len ju nevidim, nepocujem. Ale zato ju citim, stonasobne. Roztahujem paze, nadychujem sa do plnych a odrazam sa od zeme. Letim...nevidim kam, no letim. Mavam rukami, citim vzduch ako mi prudi pomedzi prsty a zaryva sa mi pod nechty. Prijemne...nikdy v zivote som nepoznal to, ake to je, ked ti vzduch pripada hustejsi ako voda.
POCKAT !!! POCKAT!!!  

TOPIM SA...