The Storm

Nálada sa mení rýchlosťou svetla, takého svetla, ktoré sa teraz prebíja na našu planétu. Stojím pri otvorenom okne s pohľadom na nebo, dych mi vynecháva, som v rozpakoch. Je to len pokus o americký scenár filmu? Či naozaj nie? V tom ma ožiari veľké svetlo a hneď za tým obrovská rana. Nedýcham... Na oblohe to vrie, nič podobné som nikdy predtým nevidel. Čakám len na to, kedy príde ďaľšia rana. Nečakal som dlho... Zatváram okno s pocitom, s akým som to okno v živote nezatváral. Na jednej strane obrovská zvedavosť, na druhej ale tak obrovský strach a rešpekt. 

Kto z koho... 

Strach a rešpekt vyhral. Okno zavreté, ja sedím už pekne v kresle, pomaly sa hojdám a čakám. Čakám na to, kedy príde ďaľšia, ktorá ma na jednej strane vystraší, no na druhej uistí, že sila prírody ešte stále žije, že stále je tu niekto, kto dokáže človeku povedať stop, toto nerob, lebo sa ti pomstím. Príroda to iste nerobí rada, svojim spôsobom sa príroda ani vôbec nepomsťuje, ale len vracia. Vracia to, čo je jej dané... A človek jej dal veľa, takže má čo vracať. Z tejto úvahy ma vytrhuje otras zeme a neuveriteľné svetlo a následne hneď zvuk, ktorý je tak mohutný, že človek a ostatné tvorstvo môžu len s tichosťou prizerať a nečinne stáť na mieste. Mám pocit, ako keby každú chvíľu mal nastať koniec sveta. Celé nebesá, tak ako vyzerajú vtedy, keď spíme, sa premenili do obrovskej sily svetla, zvuku a energie. Mám pocit, ako keby sa mala obloha roztrhnúť. Každý moment, každá sekunda, každý dopad kvapky na zem sa celá obloha rozsvieti, stmavne, rozsvieti, stmavne... 
Tu ma napadá jedna vec. Prečo niektorý ľudia nadávajú na to, že svieti Slnko, že je pod mrakom, že je teplo, potom že je zima a stále niesú spokojný s tým, čo je? Myslia si snáď, že tomu pomôžu? Tipujem, že človek, ktorý cez deň nadával na to, ako je vonku teplo, tak teraz nadáva na to, že vonku prší a je búrka. Pomohol si? Myslím si, že nie. Treba prijať počasie také, aké je. To sa zmeniť nedá. Teda dá, ale to by sme sa museli zmeniť aj my. 

No ale vráťim sa k téme. Búrka pomaly utichá, odchádza rozdávať svoj odkaz ďalej. Sem tam sa ešte obloha rozsvieti, no nie je to už tak intenzívne. Vietor utíchol. Pokojný odchod, po tom rýchlom a nečakanom príchode. Konečne som sa trocha upokojil, a znovu otváram okno. Oslupujúca žiara sa mi začala hrnúť do izby, no najskôr som nevedel čo to má znamenať. Až potom mi to všetko došlo... Privítal som krásne ranné Slnko a poprial som si krásny deň.

1. máj _ práci česť

Prvý máj som oslávil tak, ako sa patrí, a to prácou!!! Po nesmelom príchode k "holasovi", miestneho šenku, a jednom pive za nami prišla čašníčka s prosbou, aby sme sa zúčastnili stavania máje. Hurá, naša túžba sa splnila. Celú cestu k holasovi sme totižto s amúrem, "už místním hlavným majstrem pres stavjaní máje" premýšlali nad tým, ako sa budeme správať v tom prípade, keď si niekto zmyslí povolať tých naj...
Naše nacvičené pózy sme však v tom momente hodili za seba, vykasali sme rukávy a už sme skoro tridsať metrový máj tlačili hore. Dobrá spolupráca s miestnymi štamgastmi, žiadne zaváhanie, išlo to ako po masle. Záver patril potlesku, ktorý ukončil naše trápenie. Už len pohľad na vlajúce farebné stuhy, podanie si rúk a môžme sa ísť zabávať v pravom slova zmysle... 

Darmo by sa volalo pohostinstvo pohostinstvom, keby vás tam dobre nepohostili, a tak sme si za našu dobre odvedenú prácu zaslúžil každý po jednom poldeci hrušky. Odišli sme na miesto, kde sme predtým sedeli a načúvali ďalej skupine Duo Yamaha, ktorá nás bavila až do neskorej noci svojimi modernými hitmy. No povedzte, kto by si už nechcel zatrsať na nesmrteľný Venga Boys, slovenskú legendu a stálicu Vaša Patejdla, alebo na nezabudnuteľný Desmod... Otec a syn, ktorým to zjavne dobre klape, sú hudobne zohratý a je vidieť, že v tomto prípade to jablko zo stromu asi ani nespadlo. 
Toho večera sa odohralo veľa komických situácií, no jedna podarená mi utkvela v hlave. Ako sa tak bavím s kamoškou Mariškou (alebo Majjou, alebo Bee:), príde za mnou jeden starší pán s otázkou čo pijem, ja mu sviežo odpovedám že karpatskú horkú. On sa na mňa milo usmeje a ticho pozerá, ja na neho, on na mna, trápna situácia...
Na to on povie "ale já nemám peníze", a opätuje svoj neodolateľný úsmev. Opäť trápna situácia... Dosť sme sa na tom pobavili, ale nič také, čo on asi čakal, sa nekonalo. Zrazu ho nebolo, asi sa išiel spýtať niekoho iného čo pije : ) Ostatné komické situácie by som už radšej tu nespomínal. Možno sa ich raz dozviete z nejakej legendy. No, k máji by snáď už aj stačilo, podotknem len to, že na druhý rok máme v pláne stavať máju my, keď už máme toho majtra cez máje, ale o tom vás budem informovať až keď to bude aktuálne.

Upful Beats

Pri poslednej návšteve pohostinstva u holenku (o ktorom skôr či neskôr článok) sme sa spýtali majiteľa ohľadom poskytnutia priestoru na uskutočnenie akcie Upful Beats, no žial sme neuspeli.
Od samého začiatku rozhovoru bolo jasné, že majiteľ je pevne rozhodnutý a nik s ním nepohne.
Pokiaľ chceme UB oživiť, budeme asi nútený opustiť domáce vody, lebo všade pred nami stavajú hrádze.  

Gergaz Netlabel Open Up

V lete roku 2001 sa stala jedna nezvyčajná udalosť lokálneho významu. V záhorskej obci Moravský Svätý Ján vznikol na svoju dobu možno až príliš alternatívny hudobný klub s tajuplným menom Gergaz. Jeho história bola síce krátka (necelý rok), ale intenzívna. Základnou filozofiou bolo priniesť aj mimo Bratislavy, prípadne iných väčších miest, možnosť vypočuť si a zabaviť sa na trocha inej hudobnej produkcii či už elektronickej, rockovej alebo rôznych ich variáciách. 

Popri vystúpeniach najlepších slovenských dídžejov a množstva kapiel tu vznikol priestor na prezentáciu tých začínajúcich. Okrem toho bolo ambíciou prezentovať aj iné druhy tvorby, napr. fotografie. 
Prečo celý projekt nevyšiel podľa predstáv malo veľa dôvodov, ale čo je najpodstatnejšie, za ten krátky čas sa tu vytvorilo akési zdravé podhubie, z ktorého teraz vyrastá projekt celkom nový, tentoraz neobmedzený priestorom a snáď ani časom. 
Okrem názvu odkazujúcemu na niekdajší klub má Gergaz Netlabel (GNL) s týmto spoločné viac. Sú to predovšetkým ľudia stojaci za vznikom tohto komunitného webu, ktorí väčšinou fungovanie klubu sami zažili. Takisto primárne zameranie na hudbu, popri ktorej je priestor v podstate pre akúkoľvek tvorbu publikovateľnú na webe. Čo je však rozdielne je určite možný dosah, čo dokazuje hneď druhý voľne stiahnuteľný release Love is Blood od ukrajinského producenta Lostlojica. 
Začiatok fungovania GNL je tak trochu ako z ríše snov. Obidva doteraz vydané releasy od GLGN - Shadow of My Future Self aj spomínaného Lostlojica vyvolali veľmi priaznivé ohlasy a prakticky okamžite boli prezentované aj na Rádiu_FM, jedinej hudobne relevantnej rozhlasovej stanici na Slovensku alebo na českom Radio Akropolis, Radio1 a Radio Wave. 
Tento rozbeh bol tak rýchly, že aj oficiálna Open Up žúrka sa uskutoční až s určitým oneskorením. Preto všetci, ktorí sa vezú životom na podobnej hudobnej frekvencii aspoň trochu vzdialenej od mainstreamu majú možnosť privítať znovuzrodený Gergaz na neutrálnej pôde v Malackách v pube Bašta už v piatok 17. apríla. A keďže GNL sa nechce úzko orientovať na určitý hudobný štýl aj tento „krst“ ponúkne rôznorodé vystúpenia. Predstavia sa nám spoločne Foolk s Lixxom, ktorý následne rozbesní prítomných svojím d´n´b setom. V podobnom duchu sa odprezentuje aj dj Clive (Codered.sk). Príjemný dubstepový mix nám priletí až z Londýna odprezentovať Jablkonosic, bývalí rezident Gergaz clubu. V neposlednom rade sa o uvoľnenejšiu atmosféru postará Yari aka Y I svojim veselým a technicky premakaným setom siahajúcom až do funky. 
Takže uvidíme sa 17-eho v Malackách....

mňami mňami

Jedného dňa mi napadlo...ako môže chutiť vyprážaná parenica, poprípade údená? 
Zamyslenie, predpríprava v hlave, a môžme ísť na to...
Parenicu rozrežem na polku, obalím, vypražím a podávam s opekanými zemiakmi a tatárkou a samozrejme aj so zeleninovou oblohou. Sadnem do kresla, pustím simpsonovcov, a už len vychutnávam. Dopapám a konštatujem - paráda, dobré, určite aj nabudúce. 
Chuť roztopenej parenice je veľmi špecifická, iná ako klasický syr a iná ako aj napr encián.

Týmto Vám tento recept vrelo doporučujem. Možno ste sa s tým ale už stretli, no ja až dnes : )
Dobrú chuť...

Z nudy?

Nazdar borci, nazdar borčatá... Dúfam, že sa máte dobre a že si nájdete aspoň kúsok času na prečítanie tohto nezaujímavého článku. Svojim spôsobom neviem ani o čom písať... v tejto dobe, keď sme informáciami preplnený, o tom, či tom, sa človek dozvie prakticky skôr než povie švec, nehovoriac o tom, že pri tom nemusí pohnúť viac menej ani brvou, stačí mu len zbehnúť na nejaké tie komunitné stránky a je v centre diania, sme stratili takpovediac chuť písať. 
Spozoroval som to aj na sebe, nakoľko by sme sa vždy mali najskôr pozrieť na seba a až potom na druhých. Žiadne nápady, žiadne lákadlá na akcie, žiadne reporty...ale prečo? Možno nedostatok času, spôsobený pracovným vyťažením, možno to, že vlastne človek nemusí vypisovať dlhé články, ale stačí mu napísať na Facebook (ďalej FB) krátky popis k jeho momentálnej situácii a všetci vedia ako mu je. Robím to sám, je to predsa lahšie, ale... má to význam? 
Nebolo by predsa len lepšie nechať si pre seba každú malú drobnosť, a až pri stretnutí s kamošmi u piva sa o tom porozprávať? Nehovorím, že FB odsudzujem, je to fajn, pokým to človek nepreháňa. Neviem ako Vás, ale mňa vedia dosť vytočiť rôzne pozvánky do nejakých primitívnych skupín, ktoré boli založené z nudy, a už len ich samotný názov nesie bezvýznamnosť. A to nehovorím o žiadostiach, aby som pridal body mojim kliknutím niekomu v hre Mafia Wars. Tieto veci ma dokážu naozaj, ale naozaj dosť rozhodiť. Na jednej strane je FB fajn, dali sme sa do kontaktu s kamošmi, s ktorými sme sa dlho nevideli, pozrieme si fotky, ktoré my nemusíme mať, ale osoba ktorá bola s nami na žúrke foťák mala, takže to máme pekne zavesené na webe...ale podľa mňa je toto všetko. Inak nás to len okráda o čas, ktorý by sme mohli určite stráviť omnoho pestrejšie a zaujímavejšie. Ja sa od dneška mením, už žiadne vety tipu : maroš skoro podpálil barák, maroš je na mol na FB nezavesím. Používam ho len pre dobro, neotravujem druhých ľuďí rôznymi žiadosťami, a hlavne za tým nesedím 24 hodín denne.
Nemusím byť predsa priateľom všetkého čo existuje, nie to ešte byť zaregistrovaný v každej skupine. Byť fanúšikom jedného herca, herečky, ktorého fakt obdivujem, to je fajn...ale mať v databáze celý Hollywood, načo? Ale už by možno aj stačilo, že? : ) Prejdime na inú tému...

Dávno, než nás pohltil FB, sa naša blogerská komunita začala žial pomaly rozpadať. Neviem či ste si to všimli, ale písanie na blog je už viac menej záležitosť, ktorá pramení z dlhej chvíle. 
Týmto chcem ale naopak doporučiť najnovšie články od Noty , Majjush , a Galgana . Určite stoja minimálne za prečítanie.

Týmto pekným doporučením sa tento článok končí a ja si idem prevetrať hlavu von na prechádzku po dedine. Krásny večer, dobrú noc... vidíme sa tu o pár dní.

SU3CLU3_migthy_vibez_28.2.09_

28. februára sa v Bratislavskom SU3CLU3e o deviatej hodine večer vypustia špeciálne Mighty Vibez. Vystupovať a baviť ľudí budú rezidenti z Roots n' Culture, špeciálny hosť z francúzska Damalistic a speváčka z United Flavour, Carmen. Zahriať publikum som dostal za úlohu ja.
Takže, dúfam, že sa mi Vás podarí rozpáliť dostatočne. Keď nie, tak snáď sa o to na bari postarajú : D 

vstup je 4 juráše

PS : amúr slaví narodky, tak pome pome

(pre viac info, klik na nadpis)